Panika z fikcie a realita
Pätnásty bod programu rokovania Mestského zastupiteľstva v Seredi vo štvrtok 14. 12. 2017 prilákal do veľkej zasadačky okrem televíznych štábov Markizy, RTVS a RTV Krea aj zhruba tridsať obyvateľov. V čom bola príčina takého nebývalého záujmu ?
Sú udalosti , ktoré je možné efektívne analyzovať až vtedy, keď poznáte rozhodujúce fakty, viete ich pomenovať a preukázať. S odstupom času si preto dovolím povedať , že ten nebývalý záujem vyvolala panika z čísla, ktoré už na začiatku nemalo reálny základ.
Konkrétne. Jeden zo žiadateľov o objednávku zmeny územného plánu mesta pán M. Sidor v úprimnej snahe ukázať, že v priestoroch bývalej Niklovej huty je dosť miesta aj pre postavenie ubytovní pre 4 000 záujemcov, povodil vlastníka média SOL aj s jeho kamerou po Niklovke. Tým do ohníka nespokojnosti následne vyjadrenej verejnosťou vložil to najlepšie horiace polienko. To číslo si ale nevymyslel. Číslovka 4 000 v dokumentoch týkajúcich sa priemyselného parku naozaj existuje. Je v dôvodovej správe z rokovania MsZ z 12. 5. 2015. Z nej citujem:“ Priemyselná zóna Sereď - Juh podľa predpokladov môže v najbližších rokoch priniesť až 4 000 pracovných miest. Ktoré sú kľúčové slová ? Podľa predpokladov a pracovných miest. Prečo sú práve tieto slová kľúčové? Pretože hovoria o horizonte niekoľkých rokov a pracovných miestach. Nie o štyroch tisíckach Srbov! Pre dobré rozhodnutie potrebujeme aktuálne informácie. Od pracovníka spoločnosti REBOD a.s. som preto vyžiadal aktualizáciu predpokladu pracovných miest. V utorok 12.12.2017 som dostal odpoveď, že počet pracovných miest sa zvýšil na 5 490.
Ak by správa z 12. 5. 2015 obsahovala údaj o vzniku 10 tisíc pracovných miest, tak 6. 12. 2017 v štúdiu SOL mohol pán poslanec Kurbel operovať už nie so štvrtinovým podielom cudzincov k počtu obyvateľov Serede, ale podielom dvoj tretinovým. Jeho výklad bol vysoko účelový , ale ako sa ukázalo, zabral perfektne. Operovanie s počtom 4 000 Srbov považujem za hru falošnou kartou . Prečo? Pretože je úplne jedno, či z iných krajín prídu do Serede Srbi, Rumuni, Macedónci alebo Ukrajinci. Rozhodujúce je kedy a v akom počte. Ako hlboko je strach zo Srbov zakorenený vo verejnosti, presvedčil ma známy, ktorý ma 15.12.2017 oslovil pred predajňou Slnečnica s jedinou otázkou: „Je to pravda, že v Seredi budú postavené ubytovne pre 4 000 Srbov?“ Číslovka 4 000 bola spomenutá aj v reportáži RTV KREA a preto primátor informáciu o jeho podpore výstavbe ubytovní dementoval vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke mesta 14. 12. 2017. Jediný, kto na túto „slaninku“ neskočil, bol štáb televízie Markíza, ktorý ako som videl, žiadny rozhovor s ľuďmi v zasadačke nenatočil.
Z toho ako sa miestnemu médiu podarilo vzbudiť záujem domácich o prisťahovalcov zo Srbska by mohla niekoho napadnúť otázka, či debaty a rozhovory v televíznych štúdiách majú svoj význam. Som presvedčený, že majú. No iba pre vlastníka SOL. Problém je totiž v tom, že všetky tie debaty pred kamerami začínajú a končia otáznikom. Po stretnutiach s občanmi si zvyčajne položím otázky. Čo sme vo veci dosiahli? Aké rozhodnutie sme prijali? Posunuli sme sa v riešení? Výsledkom diskusie v štúdiu SOL boli iba zamurované stanoviská troch poslancov proti zamurovaných stanoviskám troch podnikateľov, pri nulovej účasti obyvateľov. Žiadatelia o zmenu územného plánu v časti bývalej NHS si zrejme neuvedomili, že vo chvíli keď vlastník média zverejnil „zaručenú“ informáciu o ubytovniach pre 4 000 Srbov, prehrali svoj boj na body. Inak povedané, doplatili na to, že sa stretnutia v štúdiu zúčastnili.
Výsledkom opakovaného prerokovania žiadosti o zmenu územného plánu na zastupiteľstve dňa 14. 12. 2017 bolo vypočutie názorov občanov, poslancov i žiadateľov a prijatie uznesenia na otvorenie širokej diskusie v z mysle zákona o obecnom zriadení na zhromaždení obyvateľov, ktoré bude 5. 2. 2018. Toto je reálny posun vo veci na úroveň vyššieho stupňa rozhodovania v samospráve. Stále nie je rozhodnuté. No k rozhodnutiu sme bližšie a získali sme čas, aby si Seredčania mohli uvedomiť aj ďalšie súvisiace fakty, doposiaľ prekryté heslom „Pozor na 4 000 Srbov!“
Jedným z nich je vyjadrenie pani Eleny Rajnicovej : „Keď ich sem pustíte a bude ich tu 4 000, my si horko ťažko nájdeme prácu. A utiecť nebudeme mať kam, lebo aj tam budú srbskí občania. - Nás je tam dvadsať Slovákov, majsterky operátorky, niekedy tridsať, to sme šťastní, a 115 Srbov. ... Po 12-tich rokoch FM-ka postavila novú halu a v tej novej hale pracuje tristo Srbov. A nás zamestnancov je v FM-ke v Seredi 334.“ Len z tohto výroku je jasné, že v Seredi a okolí už teraz býva zhruba 300 Srbov.
Prejav pani Rajnicovej zapadol do kontextu vyvolanej averzie voči Srbom ako takým. Nielen preto, že poukázal na ich prítomnosť v Seredi, ale aj na negatívny vplyv zamestnávania cudzích občanov na sociálne istoty domácich zamestnancov všeobecne. Tento fakt motivuje poslancov odmietnuť zásah do platného Územného plánu mesta.
Do úvahy je ale potrebné vziať aj ďalšie skutočnosti. Veľmi podstatné. Mesto nemá vinu na tom, že zahraničné agentúry využili legislatívnu dieru a vozia sem lacnú pracovnú silu z tretích krajín. Toto môže zmeniť iba vláda a NR SR. Je pravdou, že priemyselný park vznikol ako nami schválený impulz pre rozvoj Serede zhruba pred desiatimi rokmi. Ale my sme ten rozvoj všetci chceli! Dnes vďaka nemu v priemyselnom parku pracujú aj Seredčania. Lenže právomoc zasahovať do personálnej politiky zamestnávateľov mesto nemá. Mimochodom. Kde sú teraz tie hlasy, ktoré hovorili, že mesto vymiera?
Magistrát nemá ani informácie o tom, kde bývajú cudzí štátni príslušníci, ktorí sú zamestnaní v spoločnostiach na území mesta. Nie, že by ich nechcel a nepotreboval. Dnešný právny stav to neumožňuje. Môžeme iba navrhovať legislatívne zmeny. Návrh primátor mesta má. Mesto môže prostredníctvom poslancov regulovať stavanie ubytovní pre ľudí z iných krajín blokovaním zmien Územného plánu mesta, ale nezabráni vzniku takýchto zariadení na miestach, kde to plán povoľuje. Čo tým ale získame, keď jeden stavať ubytovne môcť bude a druhý nie?
Mimoriadne dôležitá ukázala sa otázka verejného poriadku a bezpečnosti. Podiel nárastu trestnej činnosti vďaka cudzincom v Zavare, Šali, Galante i Seredi je evidentný. Oficiálne štatistiky sú iba dečkou na zakrytie problému, ktorý vláda po otvorení územia SR pre voľný vstup kapitálu a pracovnej sily na Slovensko nezvládla. Žiaľ na úkor vlastných občanov. V tomto prípade mestá nehrajú ani len tie druhé husle. Urobíme to ako poslanci v Nitre, ktorí 2. Júla 2017 strčili elegantne hlavu do piesku? Citujem z Nitrianskeho internetového denníka NITRADEŇ.sk: „Mesto Nitra nebude nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve prebudovávať a využívať na ubytovne zamestnaneckého charakteru. Schválili to nitrianski mestskí poslanci tento týždeň na zastupiteľstve.“ Na prvý pohľad vyzerá toto rozhodnutie ako zásadné stanovisko. V skutočnosti je to iba prázdne gesto. Pretože ak ubytovne nepostaví mesto, postavia ich iní a ubytovne zamestnaneckého charakteru budú v Nitre aj tak. A takto to dopadne všade. Nielen v Nitre. Budúcnosť nevidím ružovo. Mesto vlastnými silami v priestore zákonných možností a kompetencií prírastku cudzincov hľadajúcich prácu bez vážneho a rýchleho zásahu vlády a NR SR nemôže zabrániť. To je realita. A tú by si mal uvedomiť každý predtým, ako začne nadávať na primátora a poslancov.